pondelok 21. septembra 2009

"Tie" pocity...

Cítim že potrebujem niečo napísať..
aj keď nie presne tie pocity ktoré ma napĺňajú posledné dni, ale skôr niečo už staršie..
neviem prečo práve teraz ale prišlo to, žiada sa a tlačí von.
-
Milujete sa, máte vzťah, pocit že ste sa našli, najskôr super, potom to opadáva, hádky a ťažký zdĺhavý rozchod... vytriezvenie, striasť zo seba ružové okuliare a pochopiť že daná osoba nie je a nikdy nebude pre vás.
-
Dobre... keď sme to už pochopili. Všetko by to bolo skvelé, keby ten kto vám chýba, nechýbal vám pre niečo iné. Nie ako muž, ale ako priateľ.. Podrobnejšie vysvetlené v poste Utieram slzičku..
-
Zmierili ste sa aj s tým že ste prišli o človeka ktorý vás dokonale poznal. Ktorý vedel všetko o vašej temno- bielej duši. Vedel čo na vás platí, ako rozosmiať. A ten smiech bol neopakovateľný. Človek s ktorým ste strávili tie najkrajšie chvíle, no aj najsmutnejšie.. (keby tomu tak nebolo, zrejme by ste sa nerozišli). Váš najlepší priateľ.
-
Zmierili ste sa... so všetkým. Dlho nekomunikoval... dlho... a potom zrazu... napísal.
Nie hocijako.
Chýbate mu.
Vystriedal toho viac, ale nič ho neteší tak ako kedysi vy- vraj, to tvrdí on.
S nikým si tak nerozumie, nik ho tak nepriťahuje.
Zrazu je taký, aký ste chceli aby bol.
Je pozorný, citlivý, skladá samé komplimenty. Zaujíma sa.
Opäť vie, čo na vás platí.
Píše básničku, o tom, ako sa vás prvýkrát dotkol a neprestal sa dlho triasť. O tom, ako tie zimomriavky nezmizli ani po roku a pol, ani počas najhorších hádok... o tom ako chce vychovávať vaše deti..
Silné slová.
Uveriť mu?
Asi už nie :(
-
Teda nie. Bol za vami, objali ste to, čo ste chceli aspoň vidieť a počuť už tak dlhú dobu. Netrasie to vaším telom.
Láska nezmizla, je tam, len je iná.
Keby ste ho nemali rada využijete príležitosť a užijete si to, čo ste si pri ňom užívali najviac.
Keby ste ho nemali rada, nestaráte sa čo s ním bude zajtra.
Máte ho rada a nedovolíte. Nedovolíte aby si ublížil... aspoň raz, keď tomu môžete zabrániť (veď on si aj tak spôsob nájde..)
-
A čo je najhoršie?
Vás to už nebolí. Pozeráte sa mu do očí a teší vás, že stojí pred vami. Že sedí vedľa vás a môžte ho kopať pod stolom ako kedysi :) vravíte mu, že mu odstávajú uši, že má zuby ako zajko.. že je zajko, s malou mrkvičkou :)
že sa neumýva, že má noštek ako zástrčku, že bude trpieť keď si ho vezmete do parády, že bude skučať a prosiť mamku tatka aby si prišli po neho :)
Čakáte že vám povie: že cikáte všade kade chodíte, že máte namiesto nošteka chobot, že síce nesmrdíte ale vyzeráte ako bezďáčik, že to čúčo v ruke vám pristane, že...
Ale on nepovie NIČ.
a vy len sedíte a čakáte a hľadáte... kde je to, čo ste na ňom tak milovali a prečo ste chceli aby sa menil.
Hľadáte svojho najlepšieho priateľa a dúfate, že to raz bude také ako kedysi, že to môže byť opäť s iskrami ale už nevinné, a chcete tomu veriť, že keby to tak aj na chvíľu malo opäť byť, tak sa to za päť minút celé nepototo....
-
Od vášho stretnutia ubehlo už viac ako pár dní. stále ste v kontakte. Dokonca aj teraz si píšete na FB.
Čím ho človek ďalej počúva, tým vidí, že to na spoločné deti nikdy nebude. Už neskladá komplimenty, a vy už máte rozum.
Ale dá sa to vrátiť späť. TIE POCITY... AKO KEDYSI :) v dobe, keď bolo dobre..
*
Dokonca aj teraz napísal:
" ...mojee, ja ani nevidím na klávesnicu a ty tu na mňa také ťažké témy vyťahuješ :D ..to si mala pred tým jointom"
-
Trdlo :)))) Ten sa tak ľahko nezmení :)))
a to ma konečne nekonečne teší :)

7 komentárov:

  1. na niektore veci mame len jeden pokus. bud bude uspesny, alebo nie... ak nebol, uz sa na zaciatok nikdy nevratime. pretoze ak sa nieco nepodari, ak to nieco zakali, straca to uz svoju nevinnost... a ta nevinna, spontannost je to, co by si chcela.. ale ta je uz prec.

    mali ste na nu len jeden pokus...

    OdpovedaťOdstrániť
  2. neviem swarko...
    neviem či je to len o tom, že jedna šanca.. život je vrtkavý, veď vieš a na veci treba správny čas.
    viem že už nikdy s ním nebudem mať to čo kedysi, ale to už ani nechcem...

    a to spontánne iskrenie, doťahovanie sa, nadávanie si s pocitom, ty vieš kto som a ako to myslím, ty vieš ako mi na tebe záleží.. tam môže byť zrejme len keď to budú chcieť obaja.

    verím totiž že dvaja ľudia dokážu byť spolu len do tej doby kým si majú navzájom čo dať- čo sa od seba naučiť. keď si nemajú čo dať, dostáva sa to do slepej stereotypnej uličky alebo sa to v najhoršom úplne rozpadá.
    a verím že šťastní dokážu byť spolu dvaja len vtedy ak to čo chcú (nech je to čokoľvek od priateľstva, cez milenecký vzťah po partnerstvo..)chcú obaja rovnako.. ak chce jeden viac ako ten druhý, už to nefunguje..

    a s bývalým nie sme ani v jednom pozitívnom štádiu.. učiť sa už zrejme nemáme čo, a to isté momentálne asi tiež nechceme

    OdpovedaťOdstrániť
  3. uzivaj ze su momentalne veci tak jak su (ked ta to uz neboli:)) a uvidite ako sa to vyvinie... ja osobne som zastancom druhych sanci ale suhlasim aj so swarom, ze take ako na zaciatku to uz nikdy nebude... ludia sa po case vzdy trosku zmenia :)

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Ja som vzdy bola zastancom nie druhych ale viacerych sanci, no po poslednych skusenostiach tiez uz asi nie... ludia sa skor nemenia ako menia, a to co nam na tom druhom chybalo/vadilo predtym, bude nam (mozno s odstupom casu) ale aj potom...
    Verim totiz ze ked sa clovek zmeni pri niekom, tak vacsinou nie kvoli tomu niekomu, ale uz aby bol pripraveny pre niekoho ineho..
    Neviem... tazko sa mi to vysvetluje... asi je to o tom ze clovek je nepoucitelny tvor, az pokial velmi netrpi..

    OdpovedaťOdstrániť
  5. kompromis je ale fajn nie?
    suhlasim ze clovek sa celkom nezmeni, iba ak malinke, drobunke zmeny, ale vzdy je to v prapoctate ten samy co na zaciatku

    a vravi sa, ze "protiklady sa pritahuju" (ja dodavam: ale nemozu spolu zit;))

    ... to iba tak "odveci", nic lepsie ma nenapadlo:( a strasne som sa chcela nejako vyjadrit:)

    OdpovedaťOdstrániť
  6. :)))) zlateee... a nebolo to odveci..
    uplne s tebou suhlasim- protiklady sa pritahuju, ale vacsinou sa idu pozabijat..
    jedine protiklady kt spolu vydrzia su tie fyzicke - blondiak s tmavovlaskou.. ale povahove protiklady podla mna nemaju sancu- maju sancu zazit spolu nieco krasne, intenzivne, stastne aj bolave, nieco sa od seba naucit- ale malokedy ked sa prekona to nieco, to aj medzi nimi vydrzi... malokedy.

    OdpovedaťOdstrániť
  7. ja som praveze pocula a podla mojich osobnych vyskumov z mojho okolia si kazdy vybera partnera podla toho jak oni vyzeraju:) kamoska blondina s modrymi ocami sniva o blondakoch a tmave baby o tmavych chalanoch:)))

    s povahovymi protikladmi 100% suhlasim;)

    OdpovedaťOdstrániť