MOJE zvláštne vyznanie

on: žiarliš?

ona: sama sa tomu divím.. veď je to choré

on: je to krásne, ďakujem :) ..beriem to ako zvláštny druh vyznania
.
.
.
.
.
neboj sa,... Tvoj život bude taký, aký si ho urobíš !
.
.
.
on: si výnimočná

ona: ale nie pre teba... :)

on: si aj pre mňa, ale nie Pre mňa

ona: aký je rozdiel medzi malým a veľkým P?

on: že si pre mňa výnimočná
ale že ťa nemôžem mať
vlastne áno, ale nechcem
teda nechcel by som
lebo si nevinný kvietok
(akože)

ona: naozaj len akože :))) ...
.
.
.

ĎAKUJEM, ZA TO ČO SI MI DAL
ĎAKUJEM, ZA TO ČO SOM TI MOHLA DAŤ

ešte sa nelúčim :o) ...len náhly popud, alebo potreba..
show must go on :)
drobec

iba sa pýtam...

Ak raz pôjdem meditovať do lesa, vezmem si ceruzku a papier, a napíšem všetko čo som:

videla

zažila

urobila aj neurobila

musela, nemohla

chcela aj nechcela...

alebo budem dúfať, že v lese sa oslobodím od myšlienok a nenapíšem nič!

Prečo sú niektoré veci také zložité?

Prečo nám svet ukazuje svoje krásy, ale ponuka je často nižšia ako dopyt?

Prečo býva boj za štastie taký namáhavý a láska nenaplnená?

Nie, netrpím žiadnym sklamaním, ktoré by som potrebovala liečiť (aspoň momentálne nie), iba sa pýtam............................

Pýtam sa, či budeme môcť niekedy (slobodne, bez strachu a výčitiek) žiť svoje vysnívané životy.