streda 8. septembra 2010

Krátky pozdrav...

Klikla som na "Nový príspevok", takmer som aj zabudla ako sa to robí..
Vraj, že prečo nepíšem, asi to nejak nedávam...
Myšlienky a pocity mi plynú vyše, než je možné ich zapísať.
Nové tváre, nové miesta, nové udalosti a.. ja.
Mojím obľúbeným slovkom sa stáva "zobačíme" :)) to je také funny slovko.
Je v ňom ukryté všetko, celá múdrosť sveta, lebo človek nikdy nevie čo ho čaká nasledovný deň. Možno je v ňom ukrytá aj celá krása sveta. Náhody neexistujú, šikovný pozorovateľ to vie už dávno. Nič sa nedeje len tak. Nič nezaniká, nič sa nestráca v prázdne.
Spýtal sa ma niekto raz, či je lepšie zabudnúť... moja odpoveď prichádza neskoro, ale znie: NIE. Určite nie. Všetci sme nejakí.. pre mňa, je dobré byť vďačná za každý nový deň a skúsenosť. Neviem čo tým dotyčný myslel, prišla len jedna veta a na konci otáznik...
Spýtala som sa ja niekoho, čo sa stáva s kôstkami po zjedení nektarinky. Vraj sa vyhodia. Nesprávna odpoveď. Oni sa recyklujú. Drobné čiastočky tvojej slinky, ostanú v útrobách jemných záderov jej tela, a drevené čiastočky jej tela, ostávajú v záderoch tvojich útrob. Nedával by si si skrytú rečnícku otázku či sa meníš alebo nie, nemal by si výčitky.. ty vieš, že sa chceš, ..minimálne chceš zažiť ešte niekoľko výkyvov, ešte niekoľko lámaní konárov, aj keď praskotu pňa sa desíš ako malý chlapec...
A nie je to len o tebe, to sme my ľudia. Chceme to, aj nechceme..
Milión neviditeľných paprskov nás navzájom spája a zase vzďaľuje vždy v správny čas. Milión energetických lúčov nás ťahá rôznymi trajektóriami po ceste bez cieľa. Resp.nám najpravdepodobnejšie neznámeho cieľa.
Trvá to milión sekúnd, rokov, storočí...

Som opäť na mieste ktoré ma napĺňa a inšpiruje, no momentálne nemám potrebu o tom písať. Možno preto, že sa stále väčšmi učím veci si riešiť po svojom a nestarať sa do toho čo netreba. Do toho, čo sa musí postarať samo o seba... do toho, čo môže rásť len keď je slobodné.

Na dnes večer asi stačilo. Rôznymi slovami povedané vždy to isté. Niekto počúva slová a iný zase melódiu.
Nemôžem z tejto piesne, aký má v sebe náboj a zároveň pokoj (J. Nohavica- Gwiazda/Hviezda).

PS: Aj keď sa Poľsko stáva (stalo) Čínou strednej Európy; "zobačíme" znamená "uvidíme"...

3 komentáre:

  1. "niekto pocuva slova, iny melodiu" je to najlepsie, co som v poslednej dobe (mozno aj niekolkych rokov;) ) pocula :)))

    pekny clanok, potesil :) paci sa mi tvoj zivotny postoj "zobacime" :))) budem si brat priklad ;)

    maj sa pekne, nechaj sa inspirovat a naplnat :)

    Lexa (btw, pisala som ti mail, neviem ci si ho dostala...)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Mail prišiel.. pre koho myslíš ty malé šidlo, že som toto písala? :))))
    a Dakujem, "že milujem"...
    (nový pozdrav na rozlúčku, s ktorým nejak začala moja kamoška a ja pokračujem..)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Chcel by som poďakovať spoločnosti Lapo Micro Finance za poskytnutie pôžičky. Niekoľkokrát som bol oklamaný, keď som sa pokúšal získať pôžičku, kým som nenatrafil na spoločnosť Lapo Micro Finance, ktorá mi poskytla pôžičku v hodnote 23 000 dolárov na starostlivosť o moje choré dieťa. Ak dnes potrebujete skutočného veriteľa, kontaktujte Lapo a nenechajte sa zmiasť. Kontaktný e -mail: lapofunding960@gmail.com
    Whatsapp +447883183014

    OdpovedaťOdstrániť