Zdravím zdravím :o) ....kiss kiss- bang bang.

ufff...
.
neviem ako začať..
.
áno, zanedbávam to tu, ale keby som to stíhala, určite by som tu bola.
stíhala neznamená iba stíhala časovo, ale aj psychicky a tak..
"a tak.." to ma naučila spolubývajúca, ako frázičku, keď sa chceš niekoho otravného zbaviť.. ( to nie že by ste boli otravní, len i napriek tomu, že tento post bude hádam ten najschaozzenejší aký som kedy napísala, píšem ho s vypätím všetkých síl..)
.
Takže,
Milý denníček,
som na nejakom mieste.
na mieste kde sa nosia kravaty, obleky, pije sa víno, jedia krevety a som tu síce krátko, no i tak mám toho celkom dosť.
neviem..možno len mierna depka, možno príliš rôznych podnetov na vnímanie, možno len smútok za niečím silným a pritom nie konkrétnym.. možno mi len chýba pocit, kt. by som chcela cítiť a nechcem sa cítiť tak ako sa cítim.
.
.
Momentálne podnety v odstavcoch:
- práca je naprt... nerobím nič a predsa ma to ubíja, to nič nerobenie, tá demotivácia, nazýva sa to "vyvíjať činnosť" hocijakú... len aby sa pracovné miesto nezrušilo a plat nestratil. Pozorujem pri tom ľudí, ako sa zubami nechtami snažia udržať na pozícii ničnerobiteľov. Nevravím že všetci, samozrejme, ale nájdu sa... možno len ja v tej mojej práci nevidím zmysel- strata času, to začína byť. A potom tie kontrasty kravatoví a nekravatoví smrteľníci, to by bolo na samostatný post..
.
- bývalý.. ten z postu utieram slzičku... teraz sa zobudil. Teraz znamená už asi mesiac. Je ako stíhačka, vylieva si srdiečko- tak to nazýva on.
Ale prečo mám veci o tom ako sa na mňa rád díval keď som spala, ako som krčila "tým tvojím zlatým krivým noštekom" keď mi vbehol vlas do pusy a on sa snažil nepohnúť, aby sa mi hlávka neskĺzla z jeho hrude... Prečo to mám počúvať až teraz?
Nechcem, nepotrebujem, je neskoro..
.
- nový objav- nazvyme ho Matúš- milý, zlatý, vtipný, pekný, v práci celkom úspešný... tvári sa ako malé rozžiarené deco keď sa mu ozvem, volá, odpisuje, celý nadšený, ako sa má, čo robí.... a potom sa týždeň neozve... rovnaká fáza nadšenia po každej mojej sms a rovnako sa neozve dva týždne.. a človeku sa naskytne otázka no je toto vôbec normálne? Ak má dotyčný naozaj záujem prečo sa vždy musím ozývať ako prvá? ....Tento chlapec vie ako potrápiť, ale už ma to nebaví.. oki, preháňam, ako inak, ale naozaj už nie. Už nikdy nie prvá. Počkám si ďalšie tri týždne než sa ozve sám, aby som mu oznámila, že na mieste kde som bola (som teraz) už teraz (čiže potom) nie som (nebudem)... ja viem nejasné, zamotané, ale viac sa napísať nedá. A popravde, ani tomu sama nerozumiem.
.
- spolubývajúca.. neskutočná.. nie zlá, ale iná ako ja. Úplne iná. Iné zmýšľanie, to sa nedá ani porovnať... nedá, neskutočné... tak navonok rovnakého a vo vnútri úplne rozdielneho človeka som hádam ešte nestretla. Iné prístupy k ľuďom, k životu... úplne najradšej mám (napríklad na konci telefonátu, po vete rada som ťa počula..) to jej- "a tak". Už sa chápeme? Za fasádou srdečnosti sa skrýva jednoducho slušná výchova a za slušnosťou- taktika.. Ale opakujem- nevravím že je zlá! Je len iná, taká akoby som ja nemohla byť, lebo by to bolo pre mňa zlé,.. ťažko sa to vysvetľuje..
.
- rodina... ozýva sa... mamka najviac... som zlá keď ich jednoducho nepotrebujem každý deň počuť a informovať o tom ako sa mám? A potom tie výčitky o nevďačnej dcére.. Ach jo :(
.
- priatelia.. moja krvná skupina.. neskutočne mi tu chýba..
Chýba mi tu priestor pre moje "JA".. asi to bude najväčší problém.
.
.
.
Ďakujem milý denníček.. nevravím, že si mi pomohol, ale snáď si ma vyčerpal natoľko že zaspím ako mimino.
Ak som niekoho deprimovala, veľmi sa tým ospravedlňujem.
Keď budem vo svojej pohode, opäť môžem podávať jednoduché, veselé a optimistické reporty.
Hneď ako odídem odtiaľto... ale niee :)... jasné, opäť preháňam.
.
"Hele Čús"... wrrr.... aj túto frázu nemám rada ! Ak sa s vami niekto niekedy bude takto lúčiť- neváhajte- utečte ! :)

kiss kiss- bang bang