malá radosť dnešného dňa :)

Moja mamina je génius... takého len tak nenájdete. Niekedy ma vie pekne vytáčať, tým ako všetko musí mať dokonalé- po svojom urobené, inak to nie je ono. No dobre, tak ma tým vytáča stále, ale je to človek ktorého mám najradšej na svete ( ak nerátam mužov :))) ale nieee, just kidding! Na moju maminu nemá nik. Je ako "AJE-TO" bez náčinia ale len dve ruky.

Aj dnes, idem do kuchyne, pozerám asi sekundu v nemom úžase o čo sa snaží, hneď na mňa kričí- začni odmotávať a podaj mi ten alobal, rýchlo motaj- to sa priznám že som ešte stále čumela a nedržala ho ani v ruke... nehorázne veľké množstvo kytíc balila do novinových papierov a chcela do fólie (poznáte také tie veľké kotúče, aké používajú v hypermarketoch na lahôdkach) ... ona to tam musí pekne do toho predbarákovského koša na-style-ovať :)))) zabaliť ako vianočný darček :))) .......smejem sa na nej o dušu a vravím: "mami, nestačilo by to chytiť ako kytice a vyniesť?".

S takou radosťou mi to pchá do rúk s úsmevom malého decka :))) aj ma vyprevádza k dverám, aby som jej to náhodou neporozsýpala po byte.. no bodaj by nie, keď na jednej strane igelitka plná odpadkov, kytice ako hrom trčia z nej, a všetko je to ako tak nemotorne obalené v papieroch...
Keďže konečná fáza balenia sa neuskutočnila, vo výťahu som zistila ako milé kvetinky v polorozklade páchnu... už sa len modlím, aby "lastovičky" nesedeli na múriku (krásavci, ktorí si po dlhých rokoch vysedávania pred barákom, iné pomenovanie nezaslúžia.. síce sa pôvodne volali "mišovci", ale to už by bol zase iný príbeh..) a necítili čo prejde okolo...
Držím to celé oboma rukami, pevne objímam, vykopávam dvere, pozerám a.....
.
.
Nesedeli :) vraciam sa domov..... tiež s úsmevom malého decka :))))
....niekedy stačí tak málo :o)