sobota 23. januára 2010

Životné múdrosti... koľko ich ešte bude?

Všimli ste si niekedy, že každá vec, ktorá sa nám udeje, nás posúva vpred? Osobnostne, šťastím i nešťastím, rastom.. nech je to čokoľvek...

Človek často krát pociťuje smútok, žiaľ ale koľkokrát má k tomu reálny dôvod?
Baví nás trápiť sa. Baví nás to, pretože ak nemôžeme prežívať čo chceme, s kým chceme, a ako chceme; tak aspoň prežívame ten žiaľ aby sme cítili, že naše srdce žije. Že ešte reaguje na svetské podnety, že neumrelo.
Je hlúposťou a slabosťou nás ľudí, zdržiavať sa na "jednom mieste" bez zmyslu. Upínať sa na veci, ktoré sme už dávno mali opustiť.
Pravdu máme ukrytú v sebe. Nik nemôže vedieť, čo je dobré pre toho druhého; ale každý s určitosťou cíti čo by mal urobiť pre seba.
Spočiatku som si myslela, že mojím najväčším nepriateľom je strach- aj ním bol. Ale už nie; už je to skôr lenivosť- nepriateľ ešte väčší/ ešte náročnejší.

Nič čo sa nám v živote udeje nie je náhoda, môžme to nazvať osud (či už je to stretnutie človeka, alebo čokoľvek, aj nepatrný moment dňa..) nikdy však nevieme, ako dlho bude tento "osud" trvať. Človek môže prísť a odísť, zostávame my. Nič neumiera, nič nezaniká, všetko sa transformuje- silou lásky- silou akou to my dovolíme.
Ak by sme počúvali svoje srdce, bolo by to pre nás jednoduchšie.. vedeli sme to ako deti, no mnohí z nás to odvtedy zabudli.
Nie je jednoduché odhodlať sa na cestu, ale dá sa to. Cesta bude náročná, plná nástrah a skúšok, ale bude nepochybne NAŠA. Naša cesta * šťastím.
* Zámerne nepíšem "za"...

4 komentáre:

  1. Vsimol som si to a nie raz. Ci uz na mne alebo na niekom inom. Sami si to privolavame a lutujeme sa alebo moze byt pricina byt polutovany, mozno to niekomu chyba, nielen to mozno mu chyba viacej veci, kazdodenny stres tak chce kusok aj pre seba. Neviem. V urcitych pripadoch to pomaha ale vacsinou sa len zbytocne trapime.
    ...zamerne nie "za" :-) mozno niekto este len za ale pochybujem. Stastie je tu vzdy len my si ho musime vsimat a nebrat ho ako samozrejmost.

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Neviem ani ja vysvetlit preco je to tak, ale suhlasim kludne s dovodmi kt. si menoval... ked necitime stastie tak asi chceme aspon tu bolest; alebo sa mozno bolest intenzivnsjie preziva ako stastie, ale po bolesti je zase tiez intenzivnejsie citit radost........ netusim. A suhlasim aj s tym- ze to, ze o sebe stastie nedava vzdy priamo vediet, neznamena ze tu nie je :)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. dokelu, tak takto sa mi zamyslat nenapadlo! ze vlastne trapime sa len preto, aby sme nieco citili... zaujimava myslienka ;) ale moze byt, castokrat sa ludia lutuju, miesto aby nieco proti tomu podnikli...

    aj toto je dobré: "Nič neumiera, nič nezaniká, všetko sa transformuje- silou lásky- silou akou to my dovolíme." :)

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Pozri sa na tento výrok (báseň) DEE, už som ho videla na mnohých miestach, ale predtým ma nenapadlo ho sem dať:
    "Chceme byť milovaní.
    Ak neuspejeme, chceme byť obdivovaní.
    Ak neuspejeme, chceme byť obávaní.
    Ak neuspejeme, chceme byť nenávidení a opovrhovaní.
    Chceme v druhých prebudiť nejaké emócie.
    Duša sa trasie pred prázdnotou a túži po kontakte za každú cenu."
    Švédsky básnik Hjalmart Soderbergh- Dr.Glas
    *
    Cítiť bolest, je teda asi to posledné čo chceme, ale zároveň lepšie ako nič...

    OdpovedaťOdstrániť