Pochopím raz?

Jednu vec asi nikdy nepochopím:
Prečo si nevážime to čo máme a chceme to čo nemáme?
Najmä s ľuďmi, prečo sa vždy snažíme votrieť do priazne tých, ktorí nás odmietajú a kašleme na tých, ktorí sa snažia votrieť nám...
Jeden človek mi raz povedal:
"Existuje jednoduchý vzorec na šťastný vzťah- obaja musia chcieť rovnako."
Neexistuje niečo ako dominantnejší partner a submisívny... takí nikdy nebudú spolu šťastní... chvíľu to môže fungovať, aj roky... ale skôr či neskôr začne submisívnemu prekážať panovačnosť dominantného a dominantný si prestane vážiť submisívneho..... Ja poznám páry, ktoré v takejto symbióze prežili aj celé manželstvo, a vydržalo im to, a boli celkom aj šťastní..........
Ale viem že ja by som nemohla. Nech už som bola na jednej či druhej strane- nešlo to. Som za rovnocennosť.
Hľadám svojho rovnocenného partnera :)
Len nerozumiem tomu, prečo nachádzam stále iných..
.
Sladké sny