on: žiarliš?
ona: sama sa tomu divím.. veď je to choré
on: je to krásne, ďakujem :) ..beriem to ako zvláštny druh vyznania
.
.
.
.
.
neboj sa,... Tvoj život bude taký, aký si ho urobíš !
.
.
.
on: si výnimočná
ona: ale nie pre teba... :)
on: si aj pre mňa, ale nie Pre mňa
ona: aký je rozdiel medzi malým a veľkým P?
on: že si pre mňa výnimočná
ale že ťa nemôžem mať
vlastne áno, ale nechcem
teda nechcel by som
lebo si nevinný kvietok
(akože)
ona: naozaj len akože :))) ...
.
.
.
ĎAKUJEM, ZA TO ČO SI MI DAL
ĎAKUJEM, ZA TO ČO SOM TI MOHLA DAŤ
ešte sa nelúčim :o) ...len náhly popud, alebo potreba..
show must go on :)
drobec
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
achhhh, neviem preco, ale prislo mi to smutne:( take proste ze... neviem to popisat, ach promin! :(
OdpovedaťOdstrániť:)
hehe, "drobec" ma vola instruktor autoskoly:D (tie "odveci" su asi mojou charakteristikou:D)
ono to bolo také smutno krásne.... :)
OdpovedaťOdstrániťaspoň emotívne.. lebo o nič vážne nešlo, no je len na nás ako precítime okamih :)