štvrtok 11. júna 2009

utieram slzičku

Najradšej by som sa z toho vypísala, plno myšlienok v hlave, pocitov v srdci, ale nejde to dať na papier...
Aj teraz mi ušla ďalšia veta, píšem pomalšie ako myslím..
.
.
Zažili ste už: keď niečo viete, keď poznáte odpoveď ale nemôžete dať? Všetko to svetlo, lásku, pravdu vyžarujete do istej strany, ale nie je prijímané.. vracia sa nedotknuté späť.
Ostáva vám iba prizerať sa a ľutovať, plakať za niekoho iného, pre koho everything is OK...
.
Chýba mi, no nie ako muž, nie ako ľúbostný vzťah, ale ako priateľ, človek, smejo ktorý pre mňa veľa znamená. Krátka etapa ale silná, hlboko intenzívna.
Je len máličko ľudí o ktorých by som povedala, že som ich milovala (milujem), len veľmi- veľmi máličko tých, pre ktorých som chcela zomrieť.
Už má inú, čo ma teší- skutočne mu to prajem, ale bolí ma že sa so mnou nerozpráva, už nenapíše, že sa na mňa hnevá :(
Naučil ma milovať. Ukázal mi čo je to báť sa o druhého, chcieť sa o neho starať.
Musela som ho nechať ísť, opustiť, nech si chytí iný vlak...
Musela som :( a nebolo to ľahké!
.
Dal mi tak veľa, naučila som sa tak veľa. Že som mu "nič" nedala- už viem, že nie je mojim zlyhaním. "Nič" si nevzal, pretože nechcel.
(*Mám rada tvrdohlavých ľudí navonok, ale najušľachtilejšou vlastnosťou pre mňa je pokora. Ľudí, čo sú jej plní vo vnútri, si vážim, obdivujem ich... lebo takí sa dokážu najviac naučiť- rásť.. Preto sa ju snažím do svojej tvrdohlavej palice natlačiť tiež... ale to je už o inom..)
.
.
Často na neho myslím, vysielam lásku, svetlo, teplo.. ale mrzí ma, že už nemôžem dať. Už vôbec nič. Komnatu uzavrel tvrdo. Akoby som bola iba vec, akoby ma len vymenil za inú. Nechápe lebo nechce? Neviem..
Je to už rok, ale posledné tri dni ma to mrzí obzvlášť, tak ako nikdy predtým nie. Bolí to, je mi smutno.
.
Utieram slzičku.
Chcem pohladkať (od niekoho) a potom chcem dať.
.
.
.

=) ...písané včera v noci asi o druhej, keď sa nedalo zaspať, opäť na papier... dnes vidím že pomohlo :)
sun is shining... teda svietilo, až pokiaľ nezačalo pršať.
vyobliekala som sa ako najväčšia plážová herečka do mesta a prišla s mokrou bielou priesvitnou sukničkou domov... no čo, aspoň sa mal ujo autobusár na čo pozerať :)))))

1 komentár:

  1. Ak si prežila veci o ktorých tu čítam, tak ježiš so svojim otcom bohom, stoja vedľa teba a sú pri teba. To znamená že si nie človek ale si niečo viac ,pre týchto ľudí na tejto galaxii, ktorý sice vidia a počujú, ALE NIČ N E C H Á P U.
    Ale POZOR!!!! Áno si tým človekom , ALE iba ak si tie veci napísala z vlastných životných faciek a nie odkopírovala. ............. Ja verím silne tomu a cítim to vnútorne , že si ich prežila. ALE!!! Už som cítil a necítil som dobre.

    OdpovedaťOdstrániť