štvrtok 20. augusta 2009

Leto 2009

Tisíc tvári, tisíc vôní, tisíc ľudí, tisíc osudov, tisíc životov a každý výnimočný...
.
.
Zavri sa s kuchárom na hotelovej izbe a "dzigaj" posteľou, ver mi že prevádzkara- úchyláka to poriadne vytočí...
.
S jedným chlapom jeho žena nekomunikuje (on varí, perie, upratuje..a ženu nudí), tomu druhému žena nechce robiť slúžku,- obaja v slzách... tretieho chlapa jeho krásna štíhla žena nebaví, hľadá len mladšie mäsko...
.
A potom plné auto vraj "šťastných" 40-ničok, ktoré žiadny chlap ala hlúpy debil/zvieratko nezaujíma, nepotrebujú ho, veď k čomu...ani sa nečudujem že sú stále samé... a nechcem si predstaviť tú zbierku gumených kamarátov pod posteľou...
Chcete charakteristiku? Silné, nezávislé, emancipované,... moje výsledky krátkodobého pozorovania: arogantné, egocentrické, chladné, bez citu, zatrpknuté.. no vraj šťastné! OK- je to trochu vyhrotené, ale i tak..
.
Mnoho upadnutých hodnôt nahradili peňažné atribúty.. No money- no love! Welcome to reality my baby.
.
Niekoľko vtipných hovorov, niekoľko skvelých ľudí, niekoľko sympaťákov :) mňam... aká škoda že chceli byť kňazi až pokiaľ nespoznali svoje súčasné partnerky..
.
Pár tvári ktoré som nestihla vidieť, pár slov ktoré som nestihla povedať, pár miest na ktorých som ešte nemala možnosť sa nadýchnuť; a len jeden čas...
.
.
Čas ktorý som chcela prežiť s niekým, ale nie vždy to ide...bohužiaľ.
Môžme si dovoliť robiť chyby, naprávať ich, odpúšťať, milovať sa, plakať, smiať sa aj trpieť ale stratený čas už nevrátime.
.
Každý večer keď si líham mŕtva do postele, som vďačná aj za tú najposlednejšiu pachuť života ktorú deň dal.
.
.
.
Viem že tieto slová pre nikoho veľa neznamenajú, ale pre mňa sú... len jeden život- pre mňa ten môj.
Leto končí, balím sa, beriem si vrecúško zážitkov, pocitov, skúseností aj poznatkov...ĎAKUJEM.
.
..., a keď sa vrátim chcem počuť opäť naše obľúbené: ale "inak som normálny/a", "chorý dočista", prípadne "taký normálny pacient" :)