Nechať len tak plynúť...

Pozerám sa von z okna, krásny mesiac na čiernej oblohe... nie je spln, ale je krásny, aj napriek tomu vrhá svoje čarovné svetlo a stromy robia tiene..
Milujem pohľad na nočnú oblohu, na žiarivý mesiac.
Vždy som bola tak nejak démon, vo vnútri, snažím sa ho potláčať, ale je tam... keď nie démon, tak čarodejnica, niečo je tam.

Dnes som bola s kamoškami zo základky- naša stará parta- jadro, stretávame sa doteraz. Neviem prečo, ale mám pocit a poslednou dobou viac a viac, že sa od starej party vzďaľujem. Predtým to bolelo, teraz to už nechávam plynúť. Nechcem dokola riešiť rovnaké hlúposti, nechcem aby rany boleli, keď sa dejú krivdy... asi to tak má byť, že časom sa niekam posúvame a istými posunmi obmieňame bohužiaľ aj svojich blízkych. Už som to raz niekde písala- nič vlastne neumiera, všetko sa len transformuje.

Prečo si niekto myslí, že nesúhlas s ním znamená "nemám ťa rád". Je to hlúpe- detinské. Prečo si niekto myslí, že rozumieť si s niekym viac- znamená mať ho radšej. Prečo stále potrebujeme merať a dokazovať si naše lásky? Prečo sme nahnevaní, že človek s nami nie je (lebo- lebo? Lebo má na to asi svoj dôvod- skúsili sme sa spýtat?) ale keď s nami môže byť, chce byť, príde za nami- tak sa tvárime že ho nepotrebujeme, dávame mu najavo, že sa zaobídeme aj bez neho a súperíme s ním kto sa mal za tú dobu čo sme spolu neboli lepšie- kto mal viac fun zážitky... že o čom? - Toto sú tie veci, ktoré ma už nebavia.
Šťastie je šťastím, ak je zdielané- to znamená že sakra ľudia zavolajte keď niekam idete a skúste sa spýtať či sa k vám človek nechce pridať- a nie mu to potom rozprávate na lavičke s horko-sladkou príchuťou- juj no ty si tam nebol.... nebol, lebo ste predpokladali, že by nešiel............
A toto sú práve tie kraviny, ktoré sa mi už riešiť nechcú.
Myslím, že od základky som už z toho vyrástla.
Neviňte človeka z toho, že okrem vás, má aj svoj život- a nemstíte sa mu s tým, že keď nemôže byť s vami každý deň, tak pôjdete a budete robiť to- čo ste s ním nikdy nexceli (a vždy vás prehováral)..a navyše ho nezavoláte..

Ja neviem, že toto ešte niekoho baví.

Mám vás fakt moc rada, ale cítim, že sa vzďaľujeme...
Cítim, že už nechcem cítiť to, čo napríklad dnes večer...
Idem ďalej.
Mám sny.

Voľný tok myšlienok... umožnil prechod z hnevu na ľútosť..., pomohol mi.
Ďakujem.

Dnes ma úplne, že potešil :)))

Som zvláštna..
Nie len, že mi to bolo mnohokrát povedané, ja fakt som..
Mám zvláštny druh vzťahov- je to ako projekty.
Vidím v ľuďoch potenciál a snívam o tom, aby sa v každom ich článku (tela aj duše) naplno prejavil. Ľudia nemajú len dobré alebo zlé vlastnosti, sú proste farební. Každý ich článok je súhrou neopakovateľných špecifických vlastností, a má svoju hodnotu. Žiadne čierno- biele videnie. Navyše, väčšinou si ľudia myslia, že keď vidia bielu je naozaj bielou- a keď čiernu, je čiernou... a nakoniec zostávajú sami prekvapení.

Ale o tom som nechcela písať. Tie zvláštne vzťahy- tak nejak potrebujem, aby oni boli šťastní. Bez každodenného kontaktu, stačí mi občasný pohľad.. Nevravím, že je to dobré, ale niektorým z nich vďačím i ja za svoje stvorenie, ...a preto potrebujem aby žilo TO, čo samo dáva život; TO, čo má ten potenciál... záleží mi na tom...

Dnes ma potešil :))) Potešil silou, akou ma tešil, keď písal svoje predošlé vyznania. Má mnoho tvárí. Možno si myslí, že musí mať, alebo môžno sa radšej hrá ako by sa mal báť...
Každopádne, dnes dal zo seba to, čo už dávno nie. Teda dnes to dal zo seba verejne- to slovko "verejne" je dôležité- akoby zabil "to" predchádzajúco-prevládajúce "verejné".
Dnes je to viac ON, ako bol včera. Dnes je to opäť tá čistá, úprimná, v každom svojom článku seba milujúca, duša. Dnes ho chcem objať a dať božtek na líčko. Dnes som tuším sentimentálna :))))

To preto, že DNES ...aj ja píšem svoje vyznanie ;)
jedno z mnohých...