štvrtok 15. októbra 2009

ultra-depresívne.......

sama v obývačke..
na mäkkej pohovke..
dve hodiny v noci..
nezviazané myšlienky..
studená posteľ..
a prázdna.
*
niekto by povedal- "dievča, čo viac chceš?"
na mieste, kde chce byť veľa ľudí..
s náplňou dňa, ktorá by potešila mnohých..
za fajn peniaze- že o čom? (no dobre, preháňam a fabulujem, ale naozaj sa nemám načo sťažovať..)
lenže..............
*
lenže,
sú dve v noci!
posteľ je prázdna!
izba studená!
stôl plný!
víno nedopité!
riady neumyté!
..
.
a človek tak nejak prichádza k záveru:
že VŠETKO čo môže mať, čo môže robiť, kde a kým môže byť- ho teší len dočasne- do doby než si uvedomí že nie je úplne úplný (nie je to preklep) pokiaľ TO nemá s kým zdieľať.
.
.
.
"ultra-depresívne"
lebo, našťastie, takéto večeri nie pravidelnosťou, ale stávajú sa..
.
PS: to čo som spomínala v článku Leto 2009... ..o aute plnom úspešných žien.. tak na tomto mieste sa to iba násobí.. ešte silnejšie si uvedomujem, ako by som nikdy nechcela skončiť!
Jediný rozdiel- tu pri pohľade na ne- nemám chuť skákať z auta za jazdy, ale rozbeh a hlavička zo siedmeho poschodia..
*
a môžem sľúbiť: keď nabudúce začne chlap hneď po krátkom zoznámení "trepať" niečo o deťoch, sľubujem že sa už nebudem šialene smiať ani hneď neutečiem :)