Pre (jedného) priateľa

- ako malé deti, čo musia páliť mosty
- ako malé svetielka, samé na námestí
- ako nočné lampy, samé vo veľkom dave
- človek príde k pravde, že sám pre seba je
- že aj keď, je s niekym, tak tvorí sa sám
- rastie a rozvíja, čo mu Boh dal
- napĺňa čašu, z ktorej nalieva neskôr
- daruje, čaruje, maľuje vôkol
- nemôže dať tomu, kto nechce prijať
- sto podôb lásky dokáže vnímať
- sto podôb dostáva, sto podôb dáva
- teší sa, raduje, plače aj vstáva
- každého jedinca rád spoznáva...
- každý výnimočný, jediný a cenný
- nevráti čas nikdy, to čo už neni
- len jedno tebe chcem, povedať stroho
- že puto priateľstva, znamená mnoho
- to puto nezničí čas ani diaľka
- zostáva v srdci vďaka a láska
- neviem či slová, prídu až k tebe
- (no) verím, že cítiš ich posolstvo v sebe
- neváhaj napísať, ak vzídeš z cesty
- ver, že mi bude cťou stáť s tebou na námestí...
***
Nie je to štylisticky ok, ale písané spontánne pred chvíľou niekomu (jednému).
***
Keď už som raz so svojim milovaným pánom začala, tak si ho dovolím vsunúť aj sem:
Jarek Nohavica- Darmodej

HOUK!

Odchádzam z práce...
.
nakŕmená orieškami zo šéfovho baru..
aspoň niečo :))))) ...psychický revanš...
psssssssssssssssst ;)

Hm...

Rozmýšľam...
pritom mi stále znie táto pieseň v hlave:
Jarek Nohavica: Mám jizvu na rtu
naozaj sa jej neviem zbaviť.
*
Rozmýšľam, že konečne, sa viem "zakukať" aj do chlapa, ktorý ma fyzicky dáko obzvlášť nepriťahuje..
, že konečne, sa pozerám viac na to, čo má muž vo vnútri..
, si všímam, aký je všímavý on...
Hm, rozmýšľam, žeby som konečne dospievala?
Ono to nie je zlé na jednej strane... ale zas nechcem prísť o to čo milujem.
O smiech vychádzajúci zo srdca, prechádzajúci plnosťou pľúc, burácajúc nočné ulice..
Nechcem prísť o pocit vyzliekania kúska spodného prádla niekde v parku a o následný pocit jeho straty..., keď mi k tomu niekto povie: "Je mi ľúto zlato, tá podprsenka je hlúpa, zabudla vystúpiť a odviezla sa ďalej" ...na to nezabudnem... :)))
Nechcem prísť o vzájomné kŕmenie sa.., o sedenie na jednej sedačke, aj keď sú iné miesta verejnej dopravy stále voľné.. nohy prepletené na lavičke.., spoločné kúpanie vo vani..,
*
Je fajn, že si všímam už aj iné (možno viac) dôležité veci.. ale ako zlúčiť jedno s druhým? Ako nájsť dokonalosť, dokonalosť pre mňa?
A tak len chodím a hľadám...a toho čo chcem sa nevzdám.
Ale je fajn, mať už aj trošku väčšie nároky...
*

"Tie" pocity...

Cítim že potrebujem niečo napísať..
aj keď nie presne tie pocity ktoré ma napĺňajú posledné dni, ale skôr niečo už staršie..
neviem prečo práve teraz ale prišlo to, žiada sa a tlačí von.
-
Milujete sa, máte vzťah, pocit že ste sa našli, najskôr super, potom to opadáva, hádky a ťažký zdĺhavý rozchod... vytriezvenie, striasť zo seba ružové okuliare a pochopiť že daná osoba nie je a nikdy nebude pre vás.
-
Dobre... keď sme to už pochopili. Všetko by to bolo skvelé, keby ten kto vám chýba, nechýbal vám pre niečo iné. Nie ako muž, ale ako priateľ.. Podrobnejšie vysvetlené v poste Utieram slzičku..
-
Zmierili ste sa aj s tým že ste prišli o človeka ktorý vás dokonale poznal. Ktorý vedel všetko o vašej temno- bielej duši. Vedel čo na vás platí, ako rozosmiať. A ten smiech bol neopakovateľný. Človek s ktorým ste strávili tie najkrajšie chvíle, no aj najsmutnejšie.. (keby tomu tak nebolo, zrejme by ste sa nerozišli). Váš najlepší priateľ.
-
Zmierili ste sa... so všetkým. Dlho nekomunikoval... dlho... a potom zrazu... napísal.
Nie hocijako.
Chýbate mu.
Vystriedal toho viac, ale nič ho neteší tak ako kedysi vy- vraj, to tvrdí on.
S nikým si tak nerozumie, nik ho tak nepriťahuje.
Zrazu je taký, aký ste chceli aby bol.
Je pozorný, citlivý, skladá samé komplimenty. Zaujíma sa.
Opäť vie, čo na vás platí.
Píše básničku, o tom, ako sa vás prvýkrát dotkol a neprestal sa dlho triasť. O tom, ako tie zimomriavky nezmizli ani po roku a pol, ani počas najhorších hádok... o tom ako chce vychovávať vaše deti..
Silné slová.
Uveriť mu?
Asi už nie :(
-
Teda nie. Bol za vami, objali ste to, čo ste chceli aspoň vidieť a počuť už tak dlhú dobu. Netrasie to vaším telom.
Láska nezmizla, je tam, len je iná.
Keby ste ho nemali rada využijete príležitosť a užijete si to, čo ste si pri ňom užívali najviac.
Keby ste ho nemali rada, nestaráte sa čo s ním bude zajtra.
Máte ho rada a nedovolíte. Nedovolíte aby si ublížil... aspoň raz, keď tomu môžete zabrániť (veď on si aj tak spôsob nájde..)
-
A čo je najhoršie?
Vás to už nebolí. Pozeráte sa mu do očí a teší vás, že stojí pred vami. Že sedí vedľa vás a môžte ho kopať pod stolom ako kedysi :) vravíte mu, že mu odstávajú uši, že má zuby ako zajko.. že je zajko, s malou mrkvičkou :)
že sa neumýva, že má noštek ako zástrčku, že bude trpieť keď si ho vezmete do parády, že bude skučať a prosiť mamku tatka aby si prišli po neho :)
Čakáte že vám povie: že cikáte všade kade chodíte, že máte namiesto nošteka chobot, že síce nesmrdíte ale vyzeráte ako bezďáčik, že to čúčo v ruke vám pristane, že...
Ale on nepovie NIČ.
a vy len sedíte a čakáte a hľadáte... kde je to, čo ste na ňom tak milovali a prečo ste chceli aby sa menil.
Hľadáte svojho najlepšieho priateľa a dúfate, že to raz bude také ako kedysi, že to môže byť opäť s iskrami ale už nevinné, a chcete tomu veriť, že keby to tak aj na chvíľu malo opäť byť, tak sa to za päť minút celé nepototo....
-
Od vášho stretnutia ubehlo už viac ako pár dní. stále ste v kontakte. Dokonca aj teraz si píšete na FB.
Čím ho človek ďalej počúva, tým vidí, že to na spoločné deti nikdy nebude. Už neskladá komplimenty, a vy už máte rozum.
Ale dá sa to vrátiť späť. TIE POCITY... AKO KEDYSI :) v dobe, keď bolo dobre..
*
Dokonca aj teraz napísal:
" ...mojee, ja ani nevidím na klávesnicu a ty tu na mňa také ťažké témy vyťahuješ :D ..to si mala pred tým jointom"
-
Trdlo :)))) Ten sa tak ľahko nezmení :)))
a to ma konečne nekonečne teší :)